Rozhovor s Karin Habšudovou

Poznáme ju ako výbornú tenistku, ktorá svoj prvý väčší úspech vybojovala v roku 1990, keď sa stala víťazkou juniorského Wimbledonu a Australia Open. O rok neskôr už kraľovala juniorskému dvorcu na US Open, stala sa majsterkou sveta v juniorskej dvojhre i štvorhre. V dejinách bieleho športu je zapísaná aj ako prvá Slovenská tenistka v rebríčku WTA v TOP 10. Držiteľka Hopmanovho pohára z roku 1998, o ktorý sa delí s K. Kučerom i viacnásobná držiteľka titulu Tenistka roka. Slovensko reprezentovala aj na OH v Atlante1996 a OH Sydney 2000. Bývalej profesionálnej športovkyni teraz určujú životné tempo dve dcérky, ktorým sa naplno venuje na materskej dovolenke. Karin Habšudová sa do projektu Avon proti rakovine prsníka zapojila v roku 2002.

„Pred deviatimi rokmi mi pri preventívnej prehliadke našli na prsníku hrčku. Vtedy som si uvedomila, že o problémoch treba rozprávať, aby si ľudia začali hrozbu tohto ochorenia uvedomovať a začali byť k sebe zodpovední. Keď som bola neskôr oslovená zapojiť sa do tohto projektu, ani na chvíľu som nezaváhala. Kampaň má niekoľko rozmerov – či už je to osveta, alebo kúpa konkrétnych prístrojov, ktorými dáva šancu sa o zdravie starať.“

„Buďte k sebe zodpovedné, tak ako viete byť zodpovedné k svojim najbližším. Starajte sa o seba – nájdite si na seba čas!“

Kým ste sa chceli stať v detstve?

Mojím snom bolo stať sa zubárkou. (smiech)

V dejinách bieleho športu ste zapísaná ako prvá Slovenka v rebríčku WTA v TOP 10. Dnes je z vás mama na plný úväzok. Ako ste zvládali životné zmeny?

Všetko to boli pozitívne a príjemné zmeny. Otvorila sa mi ďalšia dimenzia života, som veľmi spokojná a musím priznať, že mamičkovské obdobie ma dokonale napĺňa.

Snažíte sa svoje deti vychovávať tako, ako rodičia vychovávali vás, alebos te zvolii úplne iný výchovný postup?

S manželom sa snažíme naše deti vychovávať asi rovnako. K niečomu vo výchove máme iný postoj. Ale ja to pripisujem k tomu, že sme sa stali rodičmi v zrelšom veku ako naši rodičia. Zahŕňame deti láskou a spoločne stráveným časom. Veľa sa s nimi rozprávame a veľa im vysvetľujeme. Snažíme sa, aby z našich detí vyrástli rozhľadení a pokorní ľudia.

Dajú sa súčasné deti vychovávať ako deti socializmu?

Myslím, že nie úplne. My žijeme v rýchlejšom svete a vo svete iných možností a vnemov.

Vytúžené deti prinášajú rodičom do života viac svetla a radosti. Ako trávite spoločný čas?

Veľa času trávime pohybom – či už pri športe, alebo na ihriskách. V zime chodíme na hory a v lete k moru. Nevynechávame ani kultúru – chodíme do divadla a kina. Snažíme sa mať stále nejak program. Chceme, aby naše deti nepoznali slovo nuda.

Vedeli by ste si svoju budúcnosť predstaviť aj v inom, ako športovom obore?

Zatiaľ nie, pretože šport intenzívne sledujem a súvisí s mojím životným štýlom.

Pred dvanástimi rokmi vám na preventívnej prehliadke našli hrčku na prsníku. Aký pocit ste prežívali, keď vám to oznámili?

Bola som najprv prekvapená, keďže som si vôbec nepripúšťala, že by sa také niečo mohlo týkať niekoho vo veku 26 rokov. Potom som, samozrejme, mala strach a preháňali sa mi v hlave všelijaké čierne myšlienky. Bolo naozaj ťažké prinútiť sa myslieť pozitívne. Všetko to trvalo dovtedy, kým som nedostala uspokojujúce výsledky. Hrčku nebolo treba riešiť radikálne. Dodnes som pod dohľadom MUDr. Bellu, primára prsníkového oddelenia v Onkologickom ústave sv. Alžbety, a chodím na pravidelné vyšetrenia.

Ste jednou z tvárí projektu AVON proti rakovine prsníka. Čím vás zaujal tento projekt?

Svojim obrovským záberom a dôslednosťou, či už sa jednalo o projekt osvety alebo kúpy konkrétnych prístrojov na diagnostiku a riešenie ochorenia. Dnes sa naozaj dobre počúva, koľko žien začalo byť zodpovednejších ku svojmu zdraviu a urobilo si samovyšetrenie, alebo išlo na preventívnu prehliadku.

Športovci sú vraj najzodpovednejší pacienti. Zmenil sa váš postoj k lekárom, k preventívnym prehliadkam od tej doby, čo už nie ste vrcholovou športovkyňou?

Nie, nič sa nezmenilo. A určite k tomu prispela aj skúsenosť z pred dvanástich rokov. Odkedy mám deti – som ešte zodpovednejšia.

Máte nesplnené sny?

Nie, nikdy som nebola „snílkom“, mám len obyčajné priania súvisiace so životným štádiom. Sú spojené s mojou rodinou a blízkymi.

Keby ste mohli vrátiť čas, čo by ste vo svojom živote zmenili?

Nič by som nemenila, pretože som spokojná. (smiech)