Rozhovor s Adou Strakovou

Ada Straková, populárna televízna hlásateľka, sa stala obľúbenou nie len pre jej profesionálne kvality, ale aj vďaka svojej charizme a príjemnému prejavu. Od roku 1970 kedy vyhrala konkurz na televíznu hlásateľku a opustila učiteľské povolanie, sa celých 26 rokov objavovala na televíznych obrazovkách. Za jej hlásateľské kvality hovorí napríklad ocenenie „Zlatý krokodíl“ z roku 1983. Po tom ako v roku 1996 prerušila kariéru hlásateľky, venovala sa rôznym aktivitám v oblasti spoločenského a kultúrneho života. Predovšetkým v ČR, kde od roku 1997 v súčasnosti žije, uvádzala plesy, a rôzne slávnostné programy, ale aj komorné literárne večery či stretnutia s osobnosťami českej a slovenskej kultúry.

Ada Straková sa vrátila na miesto televíznej hlásateľky minulý rok v októbri, kedy sa opäť prihovorila divákom z obrazoviek TV JOJ PLUS. V súčasnosti sa okrem práce hlásateľky venuje svojmu manželovi, dcére Barborke a ich psíkovi. Vo voľnom čase rada číta, bicykluje, pláva a v zime lyžuje. Nevynecháva ani návštevy divadelných a operných predstavení a koncertov. Ada Straková je tvárou charitatívneho projektu Avon proti rakovine prsníka od roku 2002.

Viedla vás k zapojeniu sa do boja proti rakovine prsníka aj nejaká skúsenosť alebo udalosť vo vašom okolí?
Nie, nebola to žiadna skúsenosť, až neskôr, keď som už bola v projekte. Našťastie, v mojej rodine sa táto choroba zatiaľ nevyskytla a dúfam, že to tak aj navždy zostane. Pred 7 rokmi som priamo od Michala Boreca dostala ponuku vstúpiť do projektu AVON proti rakovine prsníka. Bez zaváhania som súhlasila a teší ma, že som v nej až dodnes. Pocit, že svojou troškou prispievam k zmysluplnej osvete, ma hreje pri srdci. Som šťastná, že patrím do veľkej rodiny, ktorá pod značkou AVON-u urobila a stále robí veľa pre ženy a ich blízkych. Naše kampane sú vkusné, elegantné a majú nápad. Ľudia si ich musia všimnúť a o to predsa ide. Za tie roky som stretla mnoho žien a vypočula si veľa príbehov. Niektoré skončili šťastne, iné, žiaľ, bez víťazného konca. Viem, že za posledné roky sa informovanosť žien o tejto zhubnej chorobe aj vďaka nám zvýšila. Postupne mamografia prestala byť strašiakom a odborníci vo svojich ordináciách zaznamenali zvýšený záujem o preventívne prehliadky. Každý rok dokážeme zhromaždiť nemalé finančné prostriedky, ktoré sú použité na aktivity/projekty zamerané na boj proti rakovine prsníka.

Aký vzťah máte k zdraviu? Chodíte na prehliadky pravidelne, dávate si pozor, dodržiavate nejaké špeciálne pravidlá, diéty?

K svojmu zdraviu mám veľmi pozitívny vzťah. Mám sa rada a preto sa aj o seba cielene starám. Ako dieťa som prekonala niekoľko vážnych chorôb, vrátane detskej obrny a zápalu mozgových blán. Maminka, ktorá pracovala v zdravotníctve, mi vždy prízvukovala, že zdravie je to najcennejšie, čo človek má a treba si ho chrániť. S pravidelnosťou už celé roky chodím na gynekologické prehliadky, mamografiu, zubnú hygienu, na kontrolu očí, štítnej žľazy, raz ročne si dám urobiť krvný obraz a EKG. Sem-tam podstúpim aj nejaký diétny režim, ale radšej sa držím overeného spôsobu jest viackrát denne v menších dávkach. Ale viem aj zhrešiť: neodolám najmä horkej čokoláde, nugátovým bonbónom a akémukoľvek závinu. Som len človek!

Máte nejaký tajný návod na neustále skvelý vzhľad, recept na zdravie?

Každý z nás má isté danosti vďaka genetickému základu od rodičov a tie treba zveľaďovať. Mne sa rokmi osvedčilo striedme stravovanie najmä z potravín, ktoré sa dajú dopestovať v našom a európskom regióne. Konzumujem veľmi málo mäsa, ale o to viac jedál zo zeleniny, obilnín, ryže, cestovín i zemiakov. Bez čerstvého ovocia si neviem predstaviť ani jeden deň. Ak k tomu pridám pohyb na bicykli, po schodoch, v bazéne, na tanečnom parkete či v zime na lyžiach, pravidelné prechádzky so psíkom, dostatok spánku, život bez cigariet a tvrdého alkoholu, návštevu kozmetičky, kaderníčky, manikérky, pedikérky, masérky ako aj už 2O rokov pobyt v piešťanských kúpeľoch a ak to všetko zmixujem s dobrou náladou a stretnutiami s milými ľuďmi, môj „tajný“ návod je na svete.

Čím alebo ako sa stále udržujete v dobrej optimistickej nálade?

Aj tu musím začať genetickým základom. Úsmev, pohodu optimizmus, komunikatívnosť a radosť zo života som zdedila po oteckovi, v spoločnosti ktorého sa ľudia cítili príjemne a uvoľnene. Teším sa z každého nového dňa, je mi jedno, či svieti slnko, či prší alebo sneží. Vyhýbam sa hádkam, nenávidím násilie v akejkoľvek podobe. V živote som nevidela ani jeden akčný film. Milujem klasiku, k tej sa neustále vraciam. Som rada, ak ľuďom moja prítomnosť prináša potešenie. Rada sa smejem a pohybujem v spoločnosti pozitívne naladených duší, negatívam sa zámerne vyhýbam. Svoju energiu potrebujem pre tých, ktorí si ju zaslúžia. Človek musí mat najskôr poriadok a jasno vo svojom vnútri a až potom do svojho okolia dokáže vysielať pozitívne signály.

Čo ste robili počas niekoľkoročnej prestávky v uvádzaní v STV a v JOJ Plus?

Moja televízna „dovolenka“ trvala 12 rokov, no počas nej som vôbec neleňošila. Pracovala som naďalej, hoci bez prítomnosti kamier, ale ani trochu mi to neprekážalo. Naopak, oddych od rôznych pokynov a zákonitostí, ktoré si moja profesia vyžaduje, bol po 26 rokoch viac než príjemný. Predovšetkým v Prahe a ČR, kde žijem, som uvádzala veľké tematické módne prehliadky ako 1OO rokov módy, 5OO rokov módy, ďalej plesy, vernisáže, slávnostné programy, tlačové konferencie, ale aj komorné literárne večery či stretnutia s osobnosťami českej a slovenskej kultúry. Bolo to pestré a táto práca ma veľmi obohatila.

Čo sa vám na televíznom uvádzaní páči najviac? Čo vás presvedčilo na návrat do televízie?

Fascinuje ma, že ja sa prihováram divákom, oni ma vidia, no ja si ich len predstavujem. Moja fantázia i adrenalín pracujú na plné obrátky. Ale za tú spätnú väzbu to stojí! Pre návrat na obrazovku ma presvedčil 1.apríl 2OO8, kedy ma TV JOJ oslovila uvádzať v tento deň program klasickou hlásateľskou formou. Pre divákov súkromnej televízie to bolo poriadne prekvapenie, ale veď bol 1.apríl. Na druhý a ďalšie dni JOJ-ka dostala veľa pozitívnych ohlasov. Zrejme už bola v štádiu príprav nová JOJ plus a možno si chceli overiť ako na návrat hlásateliek zareagujú diváci. Od októbra 2OO8, odkedy JOJ plus vysiela, máme množstvo ďakovných ohlasov na náš návrat a ja len musím pochváliť toto rozhodnutie JOJ-ky, pretože mnohým ľuďom spríjemňuje ich dni, či už v samote či chorobe, kedy človek potrebuje viac blízkosť iného človeka. Ale radosť prinášame všetkým, ktorí boli na nás roky zvyknutí, mali nás radi a s nami išli dňami všednými i sviatočnými.

Čo sa na uvádzaní v televízii zmenilo odvtedy, čo ste začínali?

Zákulisie televíznej práce sa až tak nezmenilo, to je dané a riadi sa istými zákonitosťami. Samozrejme výrazne pokročila kvalita televíznej techniky, vybavenosť štúdií, pribudlo čítacie zariadenie, ktoré však len minimálne využívam. Spolieham sa stále na vlastnú pamäť a zároveň si ju udržiavam v kondícii. Z čoho mám radosť je fakt, že po rokoch opäť spolupracujem aj s bývalými kolegami z STV, len miesto a názov firmy sú už iné. Dostala som skvelú šancu na obrazovke a možnosť robiť prácu, ktorú stále milujem.

Mávate ešte trému?

Trémou v podobe potenia sa, triašky alebo neschopnosti vysloviť čo len slovko som nikdy netrpela. Na verejnosť som predstupovala už od 1.ročníka ZŠ. Či už to boli recitačné preteky, tancovanie vo folklórnom krúžku, účinkovanie v reláciách rozhlasu po drôte o novinkách v mestskej knižnici v mojej rodnej Kremnici alebo 7-ročné pôsobenie v bábkovom divadle. Tam som neskôr ako rozprávačka celého deja často stála priamo pred deťmi a ich rodičmi. Na vysokej škole som bola „hovorkyňou“ slovenčinárok a francúzštinárok. Skrátka, komunikácia mi nikdy nerobila problémy. Pravdou však je, že v začiatkoch televíznej kariéry som niekedy pociťovala ľahké mravčenie, ktoré ma však vyprovokovalo k ešte sústredenejšiemu výkonu.

Máte nejaký stále nesplnený sen?

Hoci som romantická duša a niekedy sa vznášam aj ľahko nad zemou, nemám žiadny nesplnený sen. Snáď len jeden, ale ak sa neuskutoční, nič sa nestane. Je to plavba luxusnou loďou okolo sveta. V súčasnosti sú však piráti mimoriadne aktívni a tak to zatiaľ neprichádza do úvahy. Po takomto dobrodružstve naozaj netúžim. Mne sa sen mať zdravú a spokojnú rodinu už splnil a viac nepotrebujem. S pokorou a vďakou si užívam každodenný život.

Plánujete na leto nejakú exotickú dovolenku alebo máte radšej pohodlie domova?

V lete absolvujem dva druhy dovoleniek. Najskôr je to týždeň s rodinou, teda s manželom, dcérou a psíkom v horách na príjemných a nie veľmi náročných túrach a tou druhou je dámska jazda s dcérou Barborkou niekde pri mori. Každý rok meníme destináciu a zásadne sú to ostrovy. Takto sme prešli Krétu, Rodos, Mykonos, Santorini, Korfu, Cyprus a Maltu. Vlani sme pobytom na Gran Canarii zakončili poznávanie Kanárskeho súostrovia. Boli sme nadšené a pravdepodobne porušíme naše predsavzatie meniť ostrovy a pozrieme sa tam opäť, len do iného letoviska. Nie som typ na ďaleké exotické dovolenky. Asi nemám v sebe patričnú dávku odvahy a v neposlednom rade mám normálny ľudský strach z neznámych chorôb, ktoré sa môžu prejaviť aj po dlhšom čase. Som jednoducho spokojná a šťastná Európanka.